Trestné a správne právo
Otázka B-12
Táto otázka má 4 časti. Na skúške odpovedáte na všetky.
- B.1. Aké zavinenia rozlišujeme podľa Trestného zákona?
- B.2. Občan pri čistení dlhej guľovej zbrane legálne držanej na základe zbrojného preukazu s oprávnením skupiny „D“ si počínal tak neopatrne, že došlo k výstrelu, pričom ťažko zranil svoju manželku. Vyšetrovateľ Policajného zboru, ktorý sa dostavil na miesto činu, vyzval občana, aby mu zbraň vydal ako vec dôležitú pre trestné konanie. Občan tejto výzve odmietol vyhovieť i napriek upozorneniam, že mu môže byť uložená poriadková pokuta a zbraň mu môže byť odňatá. Môže vyšetrovateľ Policajného zboru odňať zbraň aj sám alebo na to potrebuje príkaz prokurátora?
- B.3. Možno prejednať držiteľa zbrojného preukazu v blokovom konaní?
- B.4. Vymenujte príslušnosti na konanie podľa Správneho poriadku.
Odpovede B-12
B.1. Aké zavinenia rozlišujeme podľa Trestného zákona?
V skratke
- úmysel priamy: páchateľ chcel porušiť alebo ohroziť záujem
- úmysel nepriamy: vedel, že to môže spôsobiť, a bol s tým uzrozumený
- nedbanlivosť vedomá: vedel o možnosti, ale bez dôvodov sa spoliehal, že nenastane
- nedbanlivosť nevedomá: nevedel, hoci vedieť mal a mohol
- hrubá nedbanlivosť: obzvlášť ľahostajné alebo hrubé porušenie opatrnosti
Odpoveď podľa zákona
Trestný zákon rozlišuje dva druhy zavinenia: úmyselné zavinenie (§ 15) a zavinenie z nedbanlivosti (§ 16), ktoré môže byť aj hrubá nedbanlivosť.
§ 15
§ 15 Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
- a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo
- b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
§ 16
(1) Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
- a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo
- b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
(2) Trestný čin je spáchaný z hrubej nedbanlivosti, ak páchateľ obzvlášť ľahostajne alebo hrubo poruší obvyklú opatrnosť, starostlivosť alebo povinnosť vyplývajúcu zo všeobecne záväzných právnych predpisov, a toto porušenie viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného týmto zákonom.
Zdroj: § 15, Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.), § 16 ods. 1 a 2, Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.)
B.2. Občan pri čistení dlhej guľovej zbrane legálne držanej na základe zbrojného preukazu s oprávnením skupiny „D“ si počínal tak neopatrne, že došlo k výstrelu, pričom ťažko zranil svoju manželku. Vyšetrovateľ Policajného zboru, ktorý sa dostavil na miesto činu, vyzval občana, aby mu zbraň vydal ako vec dôležitú pre trestné konanie. Občan tejto výzve odmietol vyhovieť i napriek upozorneniam, že mu môže byť uložená poriadková pokuta a zbraň mu môže byť odňatá. Môže vyšetrovateľ Policajného zboru odňať zbraň aj sám alebo na to potrebuje príkaz prokurátora?
V skratke
- príkaz na odňatie veci môže vydať policajt
- potrebuje predchádzajúci súhlas prokurátora
- výnimka: súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie odklad
Odpoveď podľa zákona
Vlastnými slovami: Vyšetrovateľ môže zbraň odňať len na základe príkazu na odňatie veci a na jeho vydanie potrebuje predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez predchádzajúceho súhlasu môže príkaz vydať len vtedy, ak súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie odklad.
§ 90
(1) Ak vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, na vyzvanie nepredloží alebo nevydá ten, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora alebo policajta odňatá. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.
(3) Bez predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie odklad.
Zdroj: § 90 ods. 1 a 3, Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.)
B.3. Možno prejednať držiteľa zbrojného preukazu v blokovom konaní?
V skratke
- podmienkou je spoľahlivo zistený priestupok a ochota zaplatiť pokutu
- v blokovom konaní pokuta do 500, 300 alebo 200 eur podľa druhu priestupku
- nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh
Odpoveď podľa zákona
Vlastnými slovami: Áno, držiteľa zbrojného preukazu možno prejednať v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný zaplatiť pokutu. Za priestupky na úseku zbraní možno v blokovom konaní uložiť pokutu do 500, 300 alebo 200 eur podľa druhu priestupku. V blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh.
§ 84
(1) Za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.
(5) V blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh.
§ 69
(2) Za priestupok podľa
- a) odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 1 600 eur, v rozkaznom konaní do 1 000 eur a v blokovom konaní do 500 eur,
- b) odseku 1 písm. c) možno uložiť pokutu do 1 000 eur, v rozkaznom konaní do 600 eur a v blokovom konaní do 300 eur,
- c) odseku 1 písm. d) a e) možno uložiť pokutu do 663 eur, v rozkaznom konaní do 400 eur a v blokovom konaní do 200 eur.
Zdroj: § 84 ods. 1 a 5, zákona o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb.), § 69 ods. 2 zákona č. 190/2003 Z. z. (znenie od 1. 7. 2025)
B.4. Vymenujte príslušnosti na konanie podľa Správneho poriadku.
V skratke
- vecná príslušnosť (§ 5)
- miestna príslušnosť (§ 7)
- pri vnútornom členení orgánu určuje príslušný útvar zákon alebo štatút (§ 6)
Odpoveď podľa zákona
Príslušnosti na konanie podľa správneho poriadku sú vecná (správne orgány určuje osobitný zákon; ak neurčuje, rozhoduje obec) a miestna (miesto činnosti účastníka, inak trvalý pobyt alebo sídlo).
§ 5
Na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
§ 7
(1) V konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť.
(2) Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa odseku 1 ani podľa osobitného zákona, spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom účastníka konania a ak účastníkom konania je právnická osoba jej sídlom alebo miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka. Ak účastník konania nemá v Slovenskej republike trvalý pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť jeho iným pobytom podľa osobitného zákona a ak nemá taký pobyt, jeho posledným trvalým pobytom v Slovenskej republike; ak nemá ani taký pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť miestom, kde sa obvykle zdržiava. Ak účastníkom konania je právnická osoba, ktorá nemá v Slovenskej republike sídlo, spravuje sa miestna príslušnosť jej posledným sídlom v Slovenskej republike alebo posledným miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka, v Slovenskej republike.
Zdroj: § 5, správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.), § 6, správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.), § 7 ods. 1 a 2, správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.)